banovecko

N. KOSTRÍN A. - Zo starých Bánoviec (6 z 22)

Mesto jasalo, volalo: Sláva!

Všetko my dáme za nášho kráľa.

nech žije, žije náš predobrý kráľ.

Šťastia by Pán Boh mu v živote dal.

Družina kráľa volala: Vivat!

Radosť je veru, v Bánovciach bývať.

Kráľ sa usmieval, pýtal sa svojich:

Neobjednal to snáď niekto z mojich?

Kúkoľ predstúpil hrde pred kráľa,

hovoril, to len vďačnosť je malá.

Kráľovská Milosť! Náš predobrý kráľ!

To láska ľudu, že slobodu mal.

Potom pred kráľa, položil čižmy,

kráľ zas zvedave hľadel, čo s nimi.

Priložil k tomu belasé súkna,

to dar a práca mešťanov tuná.

Na to kráľ utrel vlhké si oči,

riekol: vaša vec dobre sa skončí.

Vidím, že mestečko riadne sa chová,

slobodu mesta potvrdím znova.

Z našej bol krvi, tiež dobrý človek,

a nechcel nám dať - len tak - čokoľvek.

Slobodu znova on potvrdil nám,

aj nemusíme platiť žiadnu daň.

Bo my robíme najkrajšie súkna,

nepomôcť, by bola vec smutná.

Aj že robíme najlepšie čižmy,

vojsko zásobiť budeme s nimi.

Aj tú listinu schovanú máme,

celému svetu nech bude známe:

Bánovce naše- iste nie darmo-

neprídu ľahko pod cudzie jarmo.

Ján Zápoľa dva roky mesto mal,

prísny bol človek, každý sa ho bál.

Inkvizície on cudzích tu konal,

poddaných z Chlievan, jak svedkov volal.

Aby vedeli, čo sa im stane,

riadne keď platiť nebudú dane.

Chcel len poplašiť a nahnať im strach,

našemu ľudu on nechcel byť vrah.

Nám hovoril: Viem, slobodu máte,

pánstvu len istú daň platiť máte.

Som rodom Horvát a váš ľud mám rád,

preto ja nechcem ni grajciara vziať.

Vidíte, toho Pán Boh požehnal,

kráľovské žezlo mu do ruky dal.

Statočnosť jeho a spravodlivosť

zadovážily mu kráľovskú cnosť.

V šestnástom veku- a nie skrz klamstvo-

vlastníkov často menilo pánstvo.

Szechy a Popiel, Illésház, Forgáč,

z nich každý jeden, bol veľký boháč.

O tých posledných, chcem niečo zdeliť,

ich životopis týmto uceliť.

Illesházy je rodený Trenčan,