ZO STAREJ MYJAVY DO VRBOVIEC

Poloha: Biele Karpaty – západná časť (Žalostinská vrchovina).

 

Východiskový bod: Stará Myjava, zastávka SAD, parkovisko.

 

Cieľový bod: Vrbovce, stanica ŽSR, zastávka SAD, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Stará Myjava – Krúžok 1 hod. – Kamenné vráta ½ hod. – Pod Machovou ¾ hod. – Vrbovce – železničná stanica ½ hod. – Miechnovci ¾ hod. – Vrbovce ¾ hod.

 

Spolu: 4 ¼ hod.

 

Prevýšenie: 329 m.

 

Náročnosť: Nenáročná takmer poldenná túra s ľahkou orientáciou. Väčšinou vedie po lesných a poľných cestách alebo chodníkoch, len začiatočný a záverečný úsek vedie po verejnej cestnej komunikácii. Náročnejšie je len úvodné stúpanie na hrebeň Bielych Karpát.

 

Základná trasa: Začneme v obci Stará Myjava (410 m) pri obecnom úrade. Už jej názov prezrádza, že Stará Myjava bola predchodcom Myjavy. Vznikla vyššie na úpätí, kde už neboli polia a lúky obrábané myjavským majerom. Od začiatku 18. storočia, po prenesení sídla obce Myjava zo Starej Myjavy do novej dediny, sa Stará Myjava vyvíjala ako kopaničiarska osada. V súčasnosti je rekreačnou obcou. Na začiatku výletu sa miernym stúpaním po hlavnej ceste severným smerom dostaneme k vodnej nádrži Stará Myjava (445 m) s plážovým kúpaliskom, ubytovacími zariadeniami a rekreačnými chatami. Malebná poloha vodnej nádrže uprostred zalesnených svahov a čistá voda lákajú každoročne množstvo dovolenkárov. Nad vodnou nádržou sa nachádza aj stredisko zimnej rekreácie s lyžiarskymi vlekmi, lyžiarskou školou a so stravovacími zariadeniami. My však nepokračujeme k nemu po asfaltovej ceste, ale sledujeme žltú značku (8111), ktorá vedie severozápadným smerom strmo do lesa. Po prevýšení o takmer 200 m a neustálom stúpaní sa asi o ½ hod. ocitneme na hrebeni Bielych Karpát, ktorý zároveň tvorí slovensko-českú štátnu hranicu. Pri smerovníku v lokalite Krúžok (629 m) sa vydáme doľava po modro značkovanom chodníku (2433), ktorý vedie západným smerom priamo po štátnej hranici. Chodník pokračuje po hrebeni bez výraznejších stúpaní a klesaní. Onedlho prekonáme masív Novej hory (646 m), ktorý tvorí najvyšší bod trasy, a prídeme k smerovníku Kamenné vráta (625 m). Pokračujeme juhozápadným smerom na Vysoký vŕšok (596 m), odkiaľ v miernych výstupoch a zostupoch smerujeme na západ. Trasa je pohodlná a najmä v zimných mesiacoch ju hojne využívajú bežkári. Miernym klesaním sa onedlho priblížime k smerovníku Pod Machovou (560 m) a postupne sa odkloníme od štátnej hranice na moravskú stranu. Pokračujeme viac severným smerom. Pôjdeme lúkou po okraji prírodnej rezervácie Machová (komplex lúk s rozptýlenou zeleňou), kde na ploche takmer 112 ha chránia vzácne karpatské rastlinné spoločenstvá. Onedlho sa dostaneme na poľnú cestu, na ktorej odbočíme doprava. O chvíľu prídeme k podjazdu popod železničnú trať Vrbovce – Velká nad Veličkou. Prejdeme podjazdom a ocitneme sa na asfaltovej ceste, na ktorej odbočíme doľava. Po niekoľkých metroch prídeme k hraničnému priechodu, za ktorým prejdeme okolo železničnej stanice Vrbovce (370 m). Ďalej si všímame modré značky, ktoré vedú vpravo popri hlavnej ceste cez osadu Šance. Na najbližšej križovatke pokračujeme juhozápadným smerom na Vrbovce. Pri najbližšom smerovníku na okraji samoty Miechnovci (330 m) odbočíme z asfaltovej cesty doprava a vedľajšou cestou prídeme k potoku Teplica. Pokračujeme po jeho ľavom brehu juhozápadným smerom. Poľnou cestou prídeme k bývalému mlynu a neskôr k ihrisku, od ktorého je kúsok k asfaltovej ceste. Vyjdeme na ňu pri cintoríne a po pár metroch sa ocitneme v obci Vrbovce (317 m), v ktorej sa okrem pôvodnej kopaničiarskej architektúry zachovali viaceré tradície a obyčaje. Aj v súčasnosti si najmä staršie ženy obliekajú kroj nielen cez sviatky, ale aj v pracovné dni. S históriou Vrboviec sa možno oboznámiť vo Vrbovčianskej izbe, ktorá sa nachádza povyše obecného úradu.

 


Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8