Podnebie a vodstvo - Biele Karpaty

Na priestorových odlišnostiach hlavných klimatických charakteristík turistickej oblasti Biele Karpaty – Bílé Karpaty sa podieľa najmä nadmorská výška. Prejavuje sa v podobe výškovej zonálnosti. Nižšie položené územia sú všeobecne teplejšie a suchšie, pričom s rastúcou nadmorskou výškou klesajú teplotné charakteristiky a stúpa množstvo zrážok. Ročný chod teploty a zrážok ilustruje dvojica grafov porovnávajúca vrchol Veľkej Javoriny (Biele Karpaty) a Starú Turú (Myjavská pahorkatina), medzi ktorými je rozdiel takmer 700 m.

 

Turistická oblasť Biele Karpaty – Bílé Karpaty zasahuje do troch klimatických oblastí. Nižšie položené časti s nadmorskou výškou do 350 až 400 m sú súčasťou teplej klimatickej oblasti. Okrajové časti Považského podolia, väčšina Myjavskej pahorkatiny a nižšie položené doliny a kotliny Bielych Karpát sú v rámci celej oblasti najteplejšie a najsuchšie. Priemerná ročná teplota sa tu pohybuje okolo 8 stupňov Celzia. Priemerné júlové teploty sú 18 až 20 stupňov Celzia, počet letných dní v roku je 50 až 70. Zima je mierne chladná, snehová pokrývka vydrží priemerne 60 až 80 dní v roku. Priemerné januárové teploty dosahujú hodnoty -2 až -3 stupňov Celzia.

 

Na väčšine územia Bielych Karpát a v najvyšších častiach Myjavskej pahorkatiny klimatické podmienky zodpovedajú mierne teplej oblasti. Letá sú pomerne teplé a suché s približne 30 až 40 letnými dňami v roku. Priemerná júlová teplota dosahuje 16 až 18 stupňov Celzia. Zima je mierne chladná so snehovou pokrývkou 80 až 100 dní v roku. Priemerné januárové teploty dosahujú -3 až -4 stupňov Celzia.

 

Najvyššie polohy Bielych Karpát presahujúce nadmorskú výšku 800 m patria do chladnej klimatickej oblasti. Počas pomerne chladného leta s častým výskytom búrok dosahujú priemerné júlové teploty hodnoty nižšie ako 16 stupňov Celzia, priemerné januárové teploty klesajú na menej ako -4 stupňov Celzia. Počet letných dní v roku je menší ako 30 a počet dní so snehovou pokrývkou presahuje 100 dní v roku.

 

Aj rozloženie zrážok ovplyvňuje nadmorská výška. V nižších polohách padne ročne priemerne menej zrážok ako 650 mm, v stredných polohách 700 až 800 mm, v najvyšších polohách Bielych Karpát 800 až 1 000 mm, z toho veľká časť vo forme snehu. Pre strednú Európu je charakteristické, že hlavné vzduchové hmoty prinášajúce vlahu prichádzajú najčastejšie od západu alebo severozápadu. Z tohto hľadiska pôsobí masa Bielych Karpát ako veľká bariéra zachytávajúca časť zrážok a na východne orientovanú stranu vrhá tzv. zrážkový tieň. Moravská strana Bielych Karpát je mierne vlhšia ako slovenská. Chod zrážok je v celej oblasti relatívne rovnomerný. Najviac ich spadne v letných mesiacoch, naopak suchšie sú zimné mesiace.

 

Z turistického hľadiska je najpriaznivejším obdobím roka leto, treba však počítať s premenlivosťou počasia a výskytom nebezpečných búrok. Na túry sa hodí aj tzv. babie leto. Vyskytuje sa koncom septembra a v októbri. Počasie vtedy býva pomerne chladné, avšak má ustálený priebeh. Určitou nevýhodou sú kratšie dni. Zaujímavá je aj zimná turistika, viaceré túry po Bielych Karpatoch a Myjavskej pahorkatine možno absolvovať na bežkách.

 

Hydrologicky sa turistická oblasť Biele Karpaty – Bílé Karpaty javí ako strecha. V jej vnútri toky pramenia a v pomerne nerozvinutom stave ju opúšťajú. Do veľkých riek Váh a Morava ústia až za jej hranicami. Územím prechádza rozvodie rozhraničujúce dve povodia vyššej hierarchickej úrovne. Západná strana patrí do povodia Moravy, východná je súčasťou povodia Váhu. Rozvodie prešlo zložitým vývojom, pričom na jeho kľukatý priebeh má značný vplyv spätná erózia bielokarpatských potokov. Pomalý posun hlavného rozvodia smerom na západ zväčšuje povodie Váhu na úkor povodia Moravy.

 

Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8