Typy na výlet - Veľkomoravské hradiská

Tri hradiská- Bojná

V hradisku Bojná I objavili predmety súvisiace s kresťanstvom, ktoré patria k najstarším na Slovensku. Kresťanské symboly sa nachádzajú na mnohých ozdobných predmetoch, avšak najcennejšou pamiatkou je súbor šiestich pozlátených plakiet s reliéfmi Krista a anjelov pochádzajúci z prenosného dreveného oltára.

 

Hrad Devín- Bratislava- Devín

Hrad Devín sa prvýkrát spomína vo Fuldských análoch v súvislosti s udalosťou viažucou sa na rok 864, keď východofranský panovník Ľudovít Nemec obkľúčil Rastislava „ v akomsi hrade, ktorý sa v jazyku onoho ľudu nazýva Dowina“. Toto miesto sa dáva do súvisu s hradom Devín.

 

Hradiská Devínskej Kobyly- Bratislava- Devínska Nová Ves

Severne od ústia Moravy do Dunaja na jej ľavom brehu z malokarpatského horstva vybieha výrazný a mohutný výbežok Devínskej Kobyly. Jeho strmo klesajúce svahy uzatvárajú Devínsku bránu, z ktorej jediný možný priechod na Záhorie vedie úzkym pásom pozdĺž Moravy. Na vrchole horského výbežku sa nachádza malá plošina, prístupná z východu. Toto miesto má vynikajúcu strategickú polohu, ktorú však využili až Slovania.

 

Bratislavský hrad- Bratislava- Staré mesto

Bratislavský hradný vrch je jedným z najjužnejších výbežkov Malých Karpát a prirodzenou dominantou Bratislavskej brány. Geologicky tvorí samostatný útvar budovaný malokarpatskou žulou. S masívom Malých Karpát je spojený zvažujúcim sa sedlom. Na juhovýchode tvorí miernu a na severovýchode hlbšiu úžľabinu. Smerom k Dunaju prudko klesá, takže je ťažko prístupný. Dnešný tvar terénu je vplyvom činnosti človeka podstatne zmenený.

 

Hradiská v Slovenskom raji- Čingov

V lokalite Čingov, ktorá je severozápadnou bránou do Slovenského raja, sa nachádzajú dve hradiská pripomínajúce bohaté dejiny južného Spiša aj vo veľkomoravskom období.

 

Hradisko pod Poľanou- Detva

V období panovania Pribinu v Nitrianskom kniežatstve sa do pozornosti Slovanov dostalo bralo Kalamárky vypínajúce sa nad Detvou. Slovania túto lokalitu osídlili a neskôr ( niekedy na konci 9. storočia) opätovne opevnili. 

 

Kostolec- Ducové

Priaznivú terénnu konfiguráciu priamo nad riečnou nivou a brodom cez Váh využili predstavitelia slovanskej elity v polovici 9. storočia na vybudovanie dvorca s lichobežníkovým pôdorysom a veľkosťou približne pol hektára.

 

Pod hájom- Mancichov

Súčasná poloha veľkomoravského hradiska na okraji Vlčkovského hája mala v minulosti niekoľko názvov, z ktorých väčšina evokovala miestnu tradíciu o dávnovekom hradisku ( Várhely, Valy, Valiská, či Pri Valách).

 

Čenkovské hradisko- Mužla

Pri ceste z Komárna do Štúrova na ľavom brehu Dunaja existovalo veľkomoravské hradisko, ktoré zaniklo až na konci 10. storočia. 

 

Nitriansky hrad- Nitra

Nitriansky hradný kopec je nielen výraznou dominantou Nitry a okolia, ale jedným z najvýznamnejších symbolov slovenskej histórie. Nitriansky hrad vznikol na vápencovej vyvýšenine tvoriacej jeden z najjužnejších výbežkov Tribeča. Je výraznou terénnou dominantou vystupujúcou z nivy rieky Nitra. Strategickú polohu zvýrazňovalo aj to, že až do začiatku 20. storočia bola zo všetkých strán obtekaná riekou a jej ramenami.

 

Martinský vrch- Nitra

Najstaršie zobrazenia tzv. prvého vojenského mapovania veľmi dobre dokresľujú strategickú polohu miesta, z ktorého bolo možné kontrolovať pohyb po ľavo brehu Nitry a ktoré poskytovalo vynikajúci výhľad do južného predpolia regiónu.

 

Vyšehrad- Nitrianske Pravno

Kopec Vyšehrad dostal v stredoveku meno podľa zachovaného valového opevnenia. Bol nielen strategicky výhodne položený, ale z obranného hľadiska aj ťažko dostupný. Jeho južné a východné steny sú dodnes ohraničené nedostupnými vápencovými bralami, pričom zo západu a severu obranný potenciál znásobovali strmé svahy.

 

Hradištia- Pobedim

Nížinné hradisko postavené na miernej a nevýraznej vyvýšenine medzi tokmi Dudváhu a Dubovej a ich ramenami v nadmorskej výške 163 až 165 m patrí spolu s Bojnou k dvom včasnostredovekým lokalitám zo Slovenska, ktoré sa môžu pochváliť nezvyčajne veľkým množstvom archeologických nálezov.

 

Hrádok- Prašník

Úlohou hradiska v Prašníku bolo monitorovať bezpečnostnú situáciu v priesmyku, ktorý v tomto priestore spájal Záhorie s dolným Považím. Na západe vychádzal z okolia Brezovej pod Bradlom, na východnej strane Malých Karpát sa otváral do Trnavskej pahorkatiny.

 

Mesciská- Pružina

Hradisko sa preslávilo hromadným nálezom železných predmetov, ktorý patrí do vyspelého veľkomoravského obdobia z druhej polovice 9. storočia a predstavuje najväčší súbor svojho druhu z územia Slovenska.

 

Molpír- Smolenice

Názov kopca Molpír má pravdepodobne predslovanský pôvod. Túto skutočnosť si uvedomovali viacerí vzdelanci už v minulých storočiach a kopcu pripisovali kultový, ba až tajuplný pôvod.

 

Neštich- Svätý Jur

Mohutné, dodnes veľmi dobre zachované valy sú charakteristickou črtou hradiska, ktoré bolo centrom správy širokého regiónu ovládaným slovanskou mocenskou elitou už pred vznikom Veľkej Moravy.

 

Ostrá skala- Vyšný Kubín

V 9. storočí hradisko na Ostrej skale prežívalo jeden zo svojich vrcholov. Jeho spoločenský význam pravdepodobne presahoval územie Oravy.

 

Zemplínske Hradisko- Zemplín

Zemplín patrí medzi významné a bohaté archeologické náleziská nielen v rámci východného, ale aj celého Slovenska. Dominantné postavenie v obci má vyvýšenina s mohutným valovým opevnením a príznačným názvom Hradisko.

 

Priekopa- Zvolen

Hoci hradisko nazvané Priekopa podľa časti fortifikačného systému alebo Môťovský hrádok podľa príslušnosti k najbližšej mestskej časti Zvolena patrí k menším opevneným sídliskám, z hľadiska množstva nálezov je významným svedectvom života vo veľkomoravskom období.

 

Festunok- Tlmače

Hradisko Festunok ( v starších názvoch Festung alebo Hradze) sa nachádza na pravom brehu Hrona medzi Tlmačmi a Kozárovcami. Kopec, ktorý sa týči 24 m nad hladinou Hrona, má charakter skalného polostrova vybiehajúceho a strmo sa z troch strán zvažujúceho do inundačného územia Hrona.

 

Vydavateľstvo Dajama