Historický vývoj Bánoviec nad Bebravou II.časť
Správa, pečate a erb mesta Bánovce nad Bebravou
Archívny pracovník dr. Richard Marsina z Bratislavy v roku 1957 zaznamenal, že starý archív mesta Bánoviec je uložený v dvoch miestnostiach, avšak nebol o nich žiaden prehľad a Okresný archív zachránil potom už len ich torzo. Napriek tomu si mesto zachovalo bohatý archívny fond a ten sa vnútorne delí na štyri skupiny, kde zaraďujeme listiny, mestské knihy, spisy a účtovné písomnosti. V roku 1497 Bánovce dostali právo slobodného obchodovania a sú oslobodené od platenia mýta. V druhej polovici 19. storočia mesto zmenšuje stav zamestnancov, nehospodári vo vlastnej réžií a dáva do árendy polia, pivovar, mlyn, váhu a mestské jatky. Pri vzťahu mesta Bánoviec a Trnavy možno spomenúť, že významnú úlohu zohral Pavol Holý, ktorý bol sedliackeho pôvodu, ale taktiež kapitánom mesta Trnava. V roku 1488 dostal od Mateja Korvína zemianstvo a erb za zásluhy. V Trnave sa zachovala najstaršia bánovská pečať na liste Bánoviec Trnave z roku 1540, ale zreteľný je len gotický štít a v jeho zrkadlovom odtlačku sú naznačené tri ruže. Bánovský richtár Jozef Janáč v roku 1900 založil pamätnú knihu a po úvodnom zozname domov odtlačil 7 pečiatok. V celoslovenskom kontexte erbov, Jozef Novák opísal erb Bánoviec ako tri červené heraldické ruže so zelenou stonkou v striebornom gotickom štíte. Bánovce boli typickým slovenským mestečkom a viedli si svoje mestské knihy po slovensky a po slovensky korešpondovali aj s inými mestami.
Najstaršia mestská kniha v Bánovciach nad Bebravou
Významným historickým prameňom sú mestské knihy, ktoré poskytujú dôležité informácie nielen o vývoji hospodárskych, spoločenských a politických pomerov v mestách na Slovensku, ale aj o etickom a jazykovom vývoji miest. Jazyk slovenských zápisov možno charakterizovať ako predspisovné jazykové útvary. Jazykový charakter mestských kníh závisel predovšetkým od národnostného zloženia mesta. Zápisy v bánovskej mestskej knihe sú prevažne slovenské. Stručne sa môžeme zmieniť aj o používaní vlastných mien, kde ide o osobné mená, a to rodné i priezviská, o miestne názvy a chotárne názvy. Pri osobných menách sa používa typ dvojmennej sústavy rodné meno + priezvisko, ale priezvisko nie je ešte úradným priezviskom, ale tzv. prímenom a pri miestných názvoch ide hlavne o názov mesta Bánovce nad Bebravou, ktorý sa vyskytuje najčastejšie v podobe Banowcze. Slovnú zásobu bánovskej mestskej knihy z formálnej i obsahovej stránky tvoria kúpno-predajné zmluvy, zápisy týkajúce sa delenia, odkazovania a dedenia majetku, prípadne iné podobné zápisy. Na začiatku zápisu býva zvyčajne datovacia formula, jadro zápisu tvorí vlastný právny akt. Slovná zásoba zápisov je pomerne stereotypná a celkove jazyk možno charakterizovať ako kultúrny slovenský predpisovaný jazykový útvar, ktorý je v starších zápisoch ovplyvniteľný češtinou i latinčinou.
Bánovské panstvo
Bánovské panstvo sa dá sledovať z veľmi zachovaného archívneho materiálu, kde dôležitým prameňom sú urbáre. Z účtovného materiálu sa zachovali prevažne peňažné účty, hmotné účty, pivničné ale i lesné účty. Taktiež sú k dispozícií i písomnosti týkajúce sa jednotlivých obcí, súdne spisy, žiadosti a sťažnosti poddaných, popisy rolí a podobne. Bánovce spolu s príslušnými obcami patrili k hradu Uhrovec, ktorý v roku 1295 získal Matúš Čák avšak po jeho smrti sa tento majetok dostal znovu do kráľovskej správy. Pred rokom 1376 boli Bánovce mestom, no o 13 rokov neskôr už iba poddanským mestečkom v kráľovskej správe. Urbárske povinnosti sa dali sledovať zo všetkých zachovaných urbárov, napr. z roku 1649 boli v rozsiahlom urbári zachytené povinnosti poddaných z Bánoviec, Svinnej, Bobota, Brezolúp, Prús. Opisujú sa tu povinnosti obyvateľov. Z rokov 1660 – 1729 nemáme o bánovskom panstve a jeho hospodárení žiadne správy, pretože v tom čase bolo v zálohu u Juraja Selepčéniho a skalických jezuitov. Na bánovskom panstve sa v 16. a 17. storočí pestovala ako hlavný produkt pšenica a v 18. storočí raž. Dôležitým odvetvím bol aj chov domáceho zvieratstva, hlavne dobytku, ktorý sa choval na mäso, ale aj maslo a syr. Značný rozvoj v 18. storočí zaznamenal najmä chov oviec, predovšetkým kvôli vlne, ktorá bola pre panstvo spočiatku zdrojom príjmov. Bánovské panstvo spravovali pánski úradníci a v 16. – 17. storočí bol iba jeden panský úradník.
Remeslá a obchod v starých Bánovciach
Bánovce sa vďaka výhodnej zemepisnej polohe stali výrobným, trhovým a obchodným centrom. Prvé zmienky o remeselníkoch pochádzajú z roku 1492. Išlo o osoby, ktoré sa zaoberali okrem poľnohospodárstva aj obuvníctvom, súkenníctvom, kováčstvom a kožušníctvom. Niektorí remeselníci však nemali vlastný dom a svoje remeslo vykonávali v dome patriacom zemepánovi. Šľachta obyčajne pokladala za ponižujúce venovať sa remeslu, ale výnimku tvorili drobní zemania. V Bánovciach patrilo k najrozšírenejším súkenníctvo a obuvníctvo. S remeslami bezprostredne súvisí aj trh a obchod. Od konca 15. storočia sa začínajú rozširovať obchodné vzťahy Bánoviec aj za hranice ich oblasti. Významnú úlohu mali aj výročné jarmoky. Medzi tovarmi popredné miesto patrilo vínu, pivu a soli.