Po požiari v roku 1811 bol Bratislavský hrad v katastrofálnom stave a odolával pozornosti vzdelancov. Tí sa začali o neho zaujímať až na prelome 19. a 20. storočia. Dokonca v roku 1936 sa uvažovalo o zbúraní ruín a vedci boli presvedčení o bezvýznamnosti tohto hradiska. V roku 1958, kedy sa začal jeho komplexný výskum, bol v tejto lokalite objavený veľkomoravský kostol. Výskumy z rokov 2009 a 2010, ktoré realizoval Mestský ústav ochrany pamiatok, objavili základy murovaných stavieb postavených v 1. storočí p.n.l. Už v neskorej kamennej dobe (4400-2200 p.n.l.) bolo hradisko osídlené ľudom badenskej kultúry. Okrem rôznych črepov tu boli nájdené aj zlaté mince čo dokazuje prítomnosť kniežacej rodiny. Čo sa ešte týka archeologických nálezov tak v niektorých hroboch sa našli strieborné a pozlátené šperky. Pri stavebných prácach sa našiel fragment unikátnej podložky z 9. storočia, ktorá má orámovaný okraj, nachádza sa na nej jazdec na koni a pod ním sa nachádza ľudská hlava. Hradisko malo nepravidelný oválny tvar a pravdepodobne sa do neho vchádzalo zo severozápadu, po ceste totožnej s dnešnými Palisádami. Z kresťanského kostola, ktorý sa nachádza na východnej časti kopca sa nám zachovala len jeho západná časť s troma dvojicami pilierov pravidelne rozmiestnených v interiéri. Vnútro kostola bolo zdobené rastlinnými a figurálnymi motívmi. Kostol pochádza pravdepodobne z 9. storočia. Bratislavský hrad sa stal v 11. storočí dôležitou pevnosťou. V 12. storočí bol postavený palác v románskom slohu. S tereziánskym obdobím sa nám spájajú najrozsiahlejšie prestavby, Bratislava bola v tom období korunovačným mestom. V súčasnosti je hrad reprezentačným sídlom NRSR a na hrade sa okrem Historického múzea (otvorené denne okrem pondelka) konajú rôzne historické výstavy.
Čerpané z: Kultúrne krásy Slovenska - Veľkomoravské hradiská (Vladimír Turčan a kolektív)
Obrázok čerpaný z: https://www.google.com/maps/d/viewer?mid=zdjCCNiiNiL0.kGNaL9ypXJ38&hl=en