N. KOSTIN A. - Zo starých Bánoviec (časť 4 z 22)
Bánovce hradu Uhroveckému
poddané boly- patrili jemu.
Ten hrad a pánstvo mal Blásius Bás,
niekoľko rokov – a opustil nás.
Vyhnal ho totiž pán Trenčína Čák,
a vraj, - že s klamstvom. - To nebolo tak.
Matúš Čák bol- snáď všetcia to viete-
slovenský veľmož, povestný v svete.
Od Komárna až tam po Moravu,
všetko od Košíc až po Oravu,
patrilo jemu a ľud ho mal rád.
Trenčín bol hlavný a sídelný hrad.
Hrad si kráľovský zariadiť on dal,
palatína tiež i dvormajstra mal.
Peniaze razil, mal svoj riadny súd,
dobré mal srdce pre slovenský ľud.
Staroslovenské zvyky uvádzal,
slovensky modliť, učiť sa kázal.
A z cudzích panství volal Slovákov,
dal domky, polia im bez rozpakov.
Vravel: Slováci spojiť sa musia
bo neprajníkov svornosťou dusia.
Svornosť je sila, väčšej už neni,
národ má život s ňou zaistený.
Najradšej Trenčín a Bánovce mal,
k telesnej stráži len z tých miesst si bral:
vojakov- riekol- vernejších nemám,
a ich majetky zničiť ja nedám.
V Bánovciach on hrad a hradby staval,
aj fortňu, by ľud sa neobával,
že cudzí príde a zničí im dom.
To bude večná spomienka po ňom.
Kráľ Karol Robert ho nenávidel,
viedol s ním vojnu, jak svet nevidel.
Pri Toryše kráľ do boja išiel,
pred Čákom skoro o život prišiel.
Šťastie sa potom však obrátilo,
kráľovské vojsko tam zvíťazilo.
Na iných miestach tiež prehral vojnu,
tak nemal ani už moc obstojnú.
Vzal si to k srdcu - nemohol to zniesť.
Čák zmrel! - prišla tá presmutná zvesť.
Škoda ho škoda, preveľká škoda,
s ním nám Slovákom zmizla sloboda.
Po jeho smrti- by nemal pletky-
fiškus hneď sobral jeho majetky.
Básov syn Peter márne sa snažil,
svoje zpäť dostať- sklamanie zažil.
Takto Bánovce po Božej vôli
päťdesiat rokov poddané boly.
A naraz slnko zasvitlo mestu,
sloboda našla svoju si cestu.
Kráľ Ludvik Veľký poddanstvo zrušil,
Bánovce mestom slobodným určil.
Mikvovský dostal ten kráľovský list,
k omylu nikdy by nemohlo prísť.
(N. KOSTÍN A. - Zo starých Bánoviec, Vyšla nákladom a tlačou G. A. Bežo v Trnave roku 1933, str. 16)