Ľudovít Štúr sa k nám prihovára svojou národnou poéziou ...

 

Majže sa dobre, kraj...

  Majže sa dobre, kraj,   

Lúči sa posledný,

Večerná sa tam na háj  

Opiera jeho zora.

  Krásne dni a hodiny,

 Ušlé v lone otčiny,

 Mojej mladosti svet,

 Už opadaný kvet,

 Ešte sa raz sem zveďte,

 Ešte raz ma obleťte.

  Na vrchu tamto Čiernom,

 Na Rokoši nádhernom,

 Na Kňazovom stole,

 Ptáčniku, Homole,

 Ku mne sa ešte majte,

 Kolom ma obstávajte.

   Vy prístrešia tíšiny,

 Zvejte sem sny živé

 Rozkošné, vábivé,

 Čo sa tam duši snili,

 Mládenca unosili.

   Zleťte do druhých radu,

 Vy z šíreho poľa

 Staňte si dokola,

  Nech preletím vás okom.

  Deň sa končí, odberá,

 Zvon už zvoní zvečera,

 Od toho kostola

 Ešte čosi volá,

  Ich to hlas rozžehnanie.

  Kamkoľvek pôjdem vo svete,

 Na mysli mi budete,

 Odvšadiaľ zo sveta

 Túžby sem zaletia,

 Tu kvitli mi radosti,

 Tu tlejú otca kosti.

  Majže sa dobre, kraj,

  Z pásma radostných dní

 Lúčil sa posledný,

 Opretá tamto na háj

 Už zhasla jeho zora.