Osobitosti myjavských kopanín

 

Geomorfologické danosti Myjavskej pahorkatiny predurčili spôsob jej využívania. Človek ju kolonizoval pomerne neskoro, najmä počas valašskej kolonizačnej vlny v 16. a 17. storočí. Osídlenie nadobudlo prevažne kopaničiarsky charakter, avšak nesústreďovalo sa do dolín, ako bolo zvykom v ostatných častiach Slovenska. Dediny, osady a samoty s okolitými sadmi a poliami zabrali vyvýšeniny a doliny zostali do veľkej miery zalesnené. Ani sieť ciest v tejto oblasti nekopíruje sieť dolín a prechádza po širokých oblých chrbtoch. Platí to napríklad aj o osobitej železničnej trati z Myjavy do Nového Mesta nad Váhom. Kľukatí sa po vŕškoch a poskytuje mnoho nádherných výhľadov na malebné scenérie Myjavskej pahorkatiny.

 

Niekoľko turistických trás v oblasti pod Bielymi Karpatmi vedie aj po okraji Považského podolia. Má charakter širokej pozdĺžnej zníženiny, ktorou preteká stredný tok Váhu. Tiahne sa od Hričova po Beckov. Vnútorne sa člení na tri kotliny, ktoré spájajú dve prielomové doliny. Najvyššie leží Bytčianska kotlina (mimo turistickej oblasti Biele Karpaty – Bílé Karpaty), ktorú  so strednou Ilavskou kotlinou spája prielom Váhu medzi Považskou Bystricou a Púchovom. Sériu zaklesnutých meandrov zaplavila voda vodnej nádrže Nosice. Menej výrazný prielom prekonáva Váh medzi Ilavskou a Trenčianskou kotlinou. Má podobu zúženej doliny pri Skalke. Styk Považského podolia s Bielymi Karpatmi na pravej strane doliny vytvára podcelok Bielokarpatské predhorie. Tvorí ho podhorský pás pahorkatín prerušovaný ústiami dolín bielokarpatských potokov.      

                  

Haluzická tiesňava

 

Pod ruinami opevneného Haluzického kostola z 13. storočia sa nachádza zaujímavá prírodná pamiatka Haluzická tiesňava. Je výsledkom intenzívnej eróznej činnosti potoka, ktorý v hlinitých bridliciach a dolomitoch vymodeloval divokú tiesňavu dlhú asi 1 km. Hlbokú jamu ohraničujú kolmé skalné steny miestami vysoké 50 m. Tiesňava sa neustále vyvíja a rozširuje. V roku 1870 sa ponad ňu dalo prejsť po lávke, čo sa dnes pri šírke 200 m zdá ako celkom nemožné. Lávka sa účinkom erózie zrútila na dno doliny. Údajne ju postihol podobný osud ako niekoľko haluzických domov predtým.

 

Na západe turistická oblasť Biele Karpaty – Bílé Karpaty siaha do oblasti nížin v povodí Moravy. Moravská strana Bielych Karpát susedí s Dolnomoravským úvalom. Na rovinách lemujúcich koryto Moravy sa vyskytujú pieskové duny podobne ako v Bore na Záhorí. Pre úpätné pahorkatiny sú charakteristické vinohrady a malebné vinné pivnice. Medzi Skalicou a Radošovcami tvorí podhorie Bielych Karpát Chvojnická pahorkatina. Tento geomorfologický celok na severe Záhorskej nížiny má podobu malebnej pahorkatiny rozčlenenej do pôsobivej mozaiky polí, lúk, vinohradov a rázovitých dedín. Otvorená krajina poskytuje pekné výhľady na západnú časť Bielych Karpát.

 

Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8