banovecko

Tipy na výlet- SAD JANKA KRÁĽA V BRATISLAVE

Sad Janka Kráľa v Bratislave, situovaný na petržalskej strane nábrežia Dunaja, v sebe nesie myšlienku jeho zakladateľov, ktorou bolo vytvoriť park dostupný širokej verejnosti. Napriek všetkým premenám si zachoval atmosféru prírodného priestoru dýchajúceho dejinami, ktorý umožňuje oddych pod korunami stromov, ale aj na presvetlených lúkach. Sad Janka Kráľa prešiel špecifickým historickým vývojom. Jeho tvorcami boli nielen ľudia, ale aj príroda, obkolesovali a modelovali ho aj vody Dunaja. Park je situovaný v bratislavskej mestskej časti Petržalka, medzi Starým mostom a Novým mostom, susedí s areálom výstaviska Incheba Expo Bratislava.

Čriepky z histórie

Na prvej úprave parku sa podieľal bratislavský lekár a botanik Štefan Lumnitzer. Petržalský park mal aj vlastné dobové zázemie pre návštevníkov, bol tu vybudovaný hostinec, šatňa, rozličné atrakcie, bábkové divadlo a ďalšie zariadenia. V čase založenia bol park ostrovom s rozlohou približne 20 ha, jeho hranice tvoril Dunaj s hlavným korytom a mŕtvymi ramenami. Bratislavu s parkom spájal kyvadlový most. Okrem obľúbeného miesta prechádzok a zábavy sa park v roku 1792 stal kultúrnym stánkom v prírode, keď tu začal divadelné predstavenia realizovať riaditeľ mestského divadla J. M. Jung. V roku 1805, po obsadení Viedne Napoleonom, sa v petržalskom parku zjavili francúzski husári. Zničujúcou udalosťou bola veľká povodeň, ktorá park zasiahla po roztrhnutí hrádze v roku 1809. Ako ochranu pred ďalšou povodňou, ale aj pred možným príchodom francúzskeho vojska okolo parku vybudovali silné zemné valy, tzv. šance. V lete toho istého roku sa park stal dejiskom bojov, keď ho obsadili francúzski vojaci a maršal L. N. Davout dal odtiaľto niekoľkokrát ostreľovať mesto. S parkom sa spája aj meno samého Napoleona Bonaparte, ktorý podľa niektorých prameňov oddychoval pod košatým platanom. Tento pamätný strom v parku rastie aj v súčasnosti. Podľa archívnych podkladov platany do petržalského parku dodali z Hlohovca, kde dodnes dominujú prírodno-krajinárskej časti parku pri kaštieli. Po napoleonských vojnách nastalo pre park obdobie rozkvetu. Pri príležitosti korunovácie cisárovnej Karoly Augusty a zasadania Uhorského snemu v roku 1825 vybudovali pontónový most spájajúci park s oboma brehmi Dunaja, čím sa otvorila aj dôležitá cesta smerom na Viedeň a Budapešť.            

Po roku 1826 park výrazne zmenil podobu, pôvodná pravidelná dispozícia bola pozmenená na voľné, prírode blízke členenie plôch, nová sieť chodníkov bola vedená v nepravidelných krivkách. Porasty drevín čiastočne ustúpili v prospech trávnatých lúk. Súčasťou parku bola výletná kaviareň Au-Café. Na kultúrne podujatia vybudovali tzv. Arénu, veľké drevené divadlo. Navrhol ho riaditeľ Stöger podľa vzoru talianskych amfiteátrov. Od roku 1839 sa za starostu mesta A. F. Namera, najmä zásluhou Floriána Romera a Štefana Endlichera začala parku venovať zvýšená pozornosť z botanicko-dendrologickej stránky. Dodnes sa zachovali niektoré dreviny z tohto obdobia, ktoré v danej vývojovej etape predstavovali dendrologické zvláštnosti. Sú medzi nimi: ginko dvojlaločné, gledíčia trojtŕňová, ľaliovník tulipánokvetý a ďalšie. Od roku 1866 venoval zvýšenú pozornosť a starostlivosť parku Bratislavský prírodno-lekársky spolok a Bratislavský mestský okrášľovací spolok. V centrálnej časti zriadili kvetinové záhony s dekoratívnymi doplnkami, v lete rozmiestňovali v parku palmy a niektoré skleníkové rastliny. Kvetinová výzdoba bola v tomto období novinkou a preslávila park aj za hranicami Rakúsko-Uhorska. V roku 1871 do parku premiestnili niektoré sochy z mesta a do východnej časti v roku 1896 osadili pôvodnú gotickú vežu františkánskeho kostola. V ďalších rokoch pribudli na ten čas veľmi moderné športové zariadenia (športový štadión, veslársky klub, prírodné kúpalisko Lido).

Súčasnosť

Sad Janka Kráľa je vybudovaný v prírodno-krajinárskom štýle s voľne komponovanými skupinami drevín, lúčnymi priestormi a sieťou chodníkov. Okrajom parku prechádza cestná komunikácia, Viedenská cesta. Hlavná kompozičná os parku je podporená priehľadom od sochy Janka Kráľa až po gotickú vežu františkánskeho kostola umiestnenú vo východnej časti. Pri pohľade opačným smerom môže návštevník parku vnímať iný zaujímavý kontrast, v pozadí sochy Janka Kráľa dotvára pohľad vyhliadková reštaurácia, ktorá je súčasťou Nového mosta. Priestranstvo obklopujúce pomník so sochou je spestrené záhonmi so sezónnou výsadbou kvetov. Pri rekonštrukcii v sedemdesiatych rokoch 20. storočia boli v priestore Sadu Janka Kráľa navrhnuté a vybudované prvky drobnej architektúry s jednotným výrazom, pôsobiace výrazne pomerne veľkou hmotou. Patria k nim vydláždené kruhové odpočívadlá s plastikami s motívmi zverokruhu a ponechaným priestorom na výsadbu kvetinových záhonov, ohraničené múrikmi upravenými na sedenie. Ďalšou priestorovou dominantou v parku je fontána Pijúce holubice, ktorú vytvoril sochár Ambróz Balážik a ktorá je situovaná na mieste bývalého rozária. K posledným úpravám patrilo aj vybudovanie amfiteátra. Historickou stavebnou dominantou parku je budova divadla Aréna, súčasťou priestoru medzi Starým a Novým mostom sú aj mýtne domčeky. Zaujímavým svedkom histórie sú čiastočne zachované obranné zemné valy. V Sade Janka Kráľa aj v súčasnosti rastú viaceré cenné dreviny, uplatňujúce sa ako solitéry, ale aj ako pôsobivé skupiny. Kostru výsadieb tvoria prevažne domáce dreviny (javory, domáce druhy topoľov). Ako dielo krajinnej architektúry, ktoré nie je nikdy možné označiť za dokončené, pretože sa neustále mení a vyvíja, je v Sade Janka Kráľa potrebná neustála a systematická údržba. Priestor parku, jeho proporcie, hmoty, farebnosť a ďalšie kompozičné vzťahy určujú v podstatnej miere dreviny, pričim v Sade Janka Kráľa je vďaka vysokej návštevnosti nezanedbateľným faktorom aj bezpečnosť. Aj to bolo dôvodom na uskutočnenie výrubov a ošetrenia drevín v priestoroch parku uskutočnených v roku 2006. 

Vydavateľstvo Dajama