banovecko

Tipy na výlet- ZÁHRADA V JASOVE

Záhrada kláštora premonštrátov v Jasove je cenným barokovým objektom s priľahlým prírodno-krajinárskym parkom a jazerami. Významná je najmä z hľadiska dejín záhradného umenia na Slovensku. Časom podliehala premenám záhradných slohov, kým z nej v 18. storočí vytvorili záhradu francúzskeho typu. Park ako ukážka kompozície historickej pamiatky kláštora a centrálnej časti patrí k najznámejším na Slovensku.

Baroková záhrada je situovaná v tesnej blízkosti kláštora premonštrátov, ktorý sa nachádza na severnom okraji Jasova. Neskorobarokový kláštorný komplex je orientovaný severojužným smerom. Má obdĺžnikový pôdorys s dvoma symetrickými dvojpodlažnými budovami ležiacimi po stranách centrálneho jednoloďového kostola s dvojvežovým priečelím. Múry bočných budov a centrálneho kostola vytvárajú vnútorné dvory so štvorcovým pôdorysom pravidelne sadovnícky upravené s dominanciou ruží, ktoré v minulosti mnísi využívali na meditačné účely. Súčasťou kláštorného komplexu je aj prírodno-krajinársky park s jazerami a kláštorná baroková záhrada s oranžériou, ktorá nadväzuje na architektúru kláštora a je jeho kompozičným pokračovaním.

Čriepky z histórie

Prvý kláštor premonštrátov bol pravdepodobne drevený a pochádzal asi z roku 1228. Za vlády Kolomana začali stavať románsku kamennú stavbu, ktorá v období tatárskeho vpádu ešte nebola dokončená. Gotický kláštor prestavali na opevnený hradný kláštor, ktorý po opakovaných pohromách rekonštruovali v rokoch 1687 až 1699. Koncom štyridsiatych rokov 18. storočia za prepošta Sauberera pevnosť zbúrali, aby uvoľnila miesto veľkolepému projektu neskorobarokového kláštorného komplexu. Autorom projektu bol pravdepodobne viedenský architekt Anton Pilgram. Ide o krásnu a dôstojnú stavbu citlivo vsadenú do nádherného prírodného prostredia, ktorej fasády zdobia fresky symbolov cirkvi a oddanosti kláštora panovníkovi. V predĺženej hlavnej osi kostola je umiestnená kláštorná knižnica, ktorej knižný fond obsahuje okolo 80 000 zväzkov z odborov teológia, filozofia, prírodné vedy, zemepis, história a medicína. Zaujímavosťou kláštora je, že má 365 okien, 12 veľkých komínov a 4 vstupné brány. Výkonným staviteľom bol Anton Salzgeber pôvodom z Tirolska. Vnútorná architektúra je riešená v zmysle barokovej dekoratívnosti s jednotným vybavením. Ornamentálnu štukatúru, architektonickú plastiku a mramorovanie kostola vytvoril Ján Hennevogel.

Súčasnosť

Kláštorná záhrada v Jasove má tvar obdĺžnika. Na jednom konci ju uzatvára severozápadná fasáda budovy kláštora, na druhom konci skleník. Zo strán parter ohraničuje dvojitá tvarovaná 4,5 m vysoká hrabová stena, ktorá je aj historicky najcennejším prvkom záhrady. Bola vysadená v druhej polovici 18. storočia (asi v roku 1760). Skleník sa v minulosti využíval ako zimná záhrada i na úžitkové účely, dnes sa využíva na pestovanie kvetov a sadeníc. Pravidelná parková úprava krušpánových ornamentálnych záhonov v prednej časti záhrady je jej najvzácnejším prvkom a spadá do obdobia barokových parkových úprav. Dominujúcu časť záhrady dopĺňa po pravej strane ovocný sad (štepnica), pôvodne založený pre uchovávanie jednotlivých odrôd, po ľavej strane pestovateľské plochy, pôvodne rozdelené na pravidelné štvorce tvoriace harmonický celok. Na každom štvorci sa pestoval iný druh zeleniny.

Zeleň založená v prírodnom parku tvoriacom ostatné časti areálu nebola vysadená s dekoračným zámerom, ale ako pokus s exotickými druhmi a predstavuje súbor vzácnych introdukovaných drevín takmer z celého sveta. Zbierkovo zaujímavé sú parkové úpravy po oboch stranách kláštora, kde rastie majestátny platan javorolistý a magnólia Soulangeho. Priestoru pred kláštorom dominuje sekvojovec mamutí, ktorý v súčasnosti dosahuje výšku vyše 40 m. Priestranstvo v pravidelnej časti pred kláštorom architektonicky dotvára štýlová fontána s vodnou nádržou ležiacou oproti portálu kláštorného kostola. Okolitú prírodu dotvára sústava rybníkov, ktoré sú tiež typickým prvkom krajinárskych parkov. V záhrade, okolí rybníkov a údolí potoka Teplica možno spolu napočítať vyše 60 druhov drevín z celého sveta.

 Z kultúrno-historickej, ale aj dendrologickej stránky je jasovská záhrada priam neoceniteľným a rozhodne nedoceneným objektom, ktorý si zasluhuje všemožnú ochranu a šetrnú rekonštrukciu, po ktorej bude účelné prihlásiť park do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva historickým parkov a záhrad.

Vydavateľstvo Dajama