banovecko

Typy na výlet- PARK V BIJACOVCIACH

Bijacovce sa nachádzajú v blízkosti hlavnej cesty spájajúcej Levoču s Prešovom neďaleko Spišského Podhradia. Kaštieľ a park sú situované v juhozápadnej časti obce a park je na ploche severovýchodne, severozápadne a juhozápadne od kaštieľa. Prístup do areálu je cez murovanú vstupnú bránu. Celý areál je uzavretý s regulovaným prístupom verejnosti. Neskorobarokový kaštieľ postavili bezprostredne po vyhorení Spišského hradu v roku 1780 a súbežne s jeho dokončením upravili aj jeho okolie. Kaštieľ je dvojpodlažný so stredným rizalitom, nad ktorým je tympanón v strede s rodovým erbom. Na nárožiach kaštieľa sú rizality a všetky sú akcentované manzardovými strechami. Ku kaštieľu sú priradené dve prízemné krídla. Krídlová dispozícia vymedzuje vstupné nádvorie. Parková úprava z obdobia založenia parku bola pravidelná s pohľadovou orientáciou na Spišský hrad, neskôr bola pozmenená v prírodno-krajinárskom štýle.

Čriepky z histórie

Honosné panské sídlo v Bijacovciach dal postaviť Ján Nepomuk Csáky, uhorský kancelár vo Viedni a dôverník Márie Terézie, ktorý sa na sklonku života vrátil na Spiš. Výstavba kaštieľa s hospodárskymi budovami a so záhradou trvala päť rokov a bola ukončená v roku 1785. Kaštieľ a stavby v areáli nesú znaky barokového architektonického slohu. Rovnako aj pravidelná parková dispozícia s jedným centrálnym osovým priehľadom a dvojradovými tvarovanými stenami po jeho stranách je klasickou barokovou úpravou s uplatnením iluzívnej perspektívy v kompozícii. Ján Csáky bol potomkom hodkovskej vetvy csákyovského rodu. Po jeho smrti zdedil panstvo syn Jozef a neskôr vnuk Karol Csáky, spišský župan, ktorý však v roku 1848 zomrel bez potomkov. Ním vymrela bijacovská vetva rodu a majetok pripadol opäť hodkovskému panstvu, ktoré vlastnil Teodor Csáky. Bijacovské panstvo zdedil jeho syn Albín, popredný uhorský politik. V tomto období došlo k významnej prestavbe parku, ktorá dala kompozičný základ prírodno- krajinárskej parkovej dispozícii tak, ako je známa dnes.

Súčasnosť

Areál kaštieľa je od okolia oddelený omietanými múrmi s bránami v barokovom slohu z času výstavby kaštieľa. Vlastný park je vymedzený kamennými podmurovkami dnes s pletivom z obdobia prírodno-krajinárskej úpravy v polovici 19. storočia. V južnej a západnej polohe je novodobé oplotenie. Prírodno-krajinársky park sa rozprestiera pred južným priečelím kaštieľa a pôdorysom sa odvíja od osi centrálneho rizalitu, v ktorého šírke je predsunutá vyvýšená terasa s oporným múrom a so širokými bočnými schodiskami. Na terasu je priamy výstup z dvorany kaštieľa. Z terasy je prístup na parter, ktorý je tvorený pravouhlými obrazcami v šírke celého záhradného priečelia. Pozdĺžne majú obrazce konštantnú šírku, priečne sú rozdelené štyrmi chodníkmi na päť geometrických útvarov, ktorých úroveň je oproti chodníkom mierne vyvýšená. V strede je štvorec a v ňom je v hlavnej osi situovaná fontána v tvare trojlístka. Po jeho stranách sú vyvýšené obdĺžnikové plochy. Chodníky sú zarastené, a tak je celý parter trávnatý. Čitateľnosť jeho dispozičného členenia je len v terénnej profilácii akcentovanej torzom tvarovaných živých plotov po vonkajšom obvode a v nárožiach obrazcov. Parter je súčasťou voľnej lichobežníkovej plochy, ktorú z východu lemuje dvojradová lipová aleja plynulo prepojená s periférnym porastovým vencom po obvode parku a zo západu voľne rozmiestnenými porastovými skupinami predsunutými pred obvodovú porastovú hmotu. Týmto usporiadaním porastovej hmoty je priznaný voľný osový priehľad a jeho pohľadovým vyvrcholením je v diaľke vrch so Spišským hradom. Lichobežníkový pôdorys priehľadu predstavuje úmysel tvorcu v malom parku a na krátkej vzdialenosti vytvoriť veľkú hĺbku priehľadu. Mierne zbiehanie bočných línií trávnatej lúky nadväzujúcej na parter zvýrazňuje perspektívu a vytvára ilúziu väčšieho priestoru. V južnej časti na hranici parku je periférny porastový veniec prerušený a ukončený výsadbou dubov s pyramidálnou korunou. Tieto lemovali priehľad ako rám obrazu v strede so Spišským hradom. Jeden z dvojice dubov odumrel, druhý naďalej plní pôvodný účel, aj keď nárastom porastovej hmoty a nevhodnými sekundárne dosadenými rastlinami je pôvodná šírka priehľadu výrazne zúžená, avšak priehľad dosiaľ nezanikol.

K parkovej úprave areálu patrí aj úprava vstupného nádvoria. Nádvorie je samostatnou sadovníckou kompozíciou bez priamej väzby na prírodno-krajinársky štýl. V jeho strede je vyčlenená ploch zelene v tvare štvorca so zaoblenými rohmi. Pôvodne bola táto plocha rozdelená priamym chodníkom smerujúcim od prístupovej komunikácie kolmo k hlavnému vstupu kaštieľa. Dnešná úprava nádvoria je jednoduchá. Celému vstupnému nádvoriu dominuje skupina troch dubov letných, ktoré mohutnosťou a vekom dokladujú, že si pamätajú sťahovanie prvého majiteľa do kaštieľa. Sú situované v severnej časti stredovej trávnikovej plochy.  

Porastová štruktúra je druhovo poznačená vnesením veľkého počtu teraz ešte mladých výsadieb, ktoré pribudli v čase využívania objektu lesníckym školstvom. Na jednej strane škola priniesla do parku nežiaduce zahusťovanie porastov, čo má za následok porušenie pôvodných kompozičných vzťahov a zásah do hmotno-priestorových pomerov, na druhej strane však má park zabezpečenú základnú údržbu.

Parkové úpravy v areáli kaštieľa sú jeho neoddeliteľnou súčasťou. Prestavba pravidelného barokového parku na prírodno-krajinársky spojila pravidelnú a voľnú kompozíciu do vyváženého celku, ktorý dokladuje princíp vývoja tvorby a prestavieb parkových dispozícií na Spiši. Ako celok má parková úprava okolia kaštieľa vysokú kompozičnú hodnotu.

Vydavateľstvo Dajama