banovecko

Typy na výlet- PARK V HODKOVCIACH

Park leží v južnej časti Hodkoviec, miestnej časti Žehry, asi 0,5 km severovýchodne od hranice Národnej prírodnej rezervácie Dreveník. Okolie parku tvorí kopcovitá prevažne bezlesná krajina s početnými travertínovými útvarmi a väčším množstvom lúk a pasienkov. Areál je priechodný zo severu, od štátnej asfaltovej cesty piatimi vstupmi cez novodobé brány.

Kaštieľ vznikol v roku 1702, v roku 1780 ho opäť postavili a v rokoch 1810 až 1820 mu prestavali fasádu. Jednopodlažná budova bola pôvodne trojkrídlová s pôdorysom v tvare písmena U a novšie dostavaným severným krídlom. Južná fasáda sa otvára na terasu, z ktorej vedie dvojramenné schodisko s balustrádou. Hlavná kompozičná os parku prechádzala západne od stredu kaštieľa cez parter tvorený ornamentálnou výplňou okolo kruhovitej fontány a po bokoch stromoradiami hrabov obyčajných a bukov lesných. Pôvodná pravidelná sadovnícka úprava francúzskeho typu sa do súčasnosti nezachovala, bola však nanovo založená v rokoch 2007 a 2008 podľa historických podkladov, najmä kolorovanej kresby zo šesťdesiatych rokov 20. storočia. Západne od tejto pravidelnej úpravy pokračoval park v okolí kostola v prírodno-krajinárskom štýle s oblúkovito vedenými chodníkmi. V tejto časti parku vybudovali romantizujúce drobné stavby ako napodobneniny zrúcanín. Ján Benco v publikácii Z dejín okolia Spišského hradu z roku 1941 píše: „Celý park je plný košatých listnatých stromov, najmä krásnych storočných bukov aj so strakatým lístím. Asi v strede parku z juhu stoja staré múry bez strechy, kde-tu zborené. Kamenné gotické veraje a okná na štyri strany by svedčili o starom kostole, keďže vnútri to vyzerá ako v nejakej pohanskej pagode s miestnosťami rozličných foriem. Je to novšia pamiatka starých klasikov. Kolo múra stoja v životnej veľkosti kamenné sochy pohanských bohov, ktoré dal zhotoviť koncom 18. storočia gróf Emanuel Csáky. Ten v blízkosti toho panteónu postavil aj kamenné pomníky vynikajúcich predkov s latinskými nápismi“. Z jeho slov vyplýva, že ruiny kamenných stavieb postavili ako zrúcaniny za účelom romantizácie parku. Východne od kaštieľa sa na jeho stred napájal diagonálne vedený chodník s vyústením do severovýchodného nárožia parku. V tejto časti sa nachádzali štyri navzájom prepojené jazierka s okolitou prírodno-krajinárskou úpravou parku so skupinami stromov a lúčnych porastov. V južnej časti bol situovaný pozdĺžny pás pravidelnej ovocnej záhrady. Celý park po obvode lemoval porastový veniec tvorený zo severu stĺpovitými formami drevín a z juhu guľovitými tvarmi. Pravidelná časť záhrady francúzskeho typu, nachádzajúca sa západne od kaštieľa, pravdepodobne súvisí s jeho vznikom začiatkom 18. storočia. Ďalšie prírodno-krajinárske úpravy parku, západne a východne od kaštieľa, boli realizované asi v 19. storočí. Najstaršie zachované exempláre buka lesného dosahujú priemery kmeňov do 80 cm a nachádzajú sa západne od kaštieľa ako torzo stromoradí v pravidelnej úprave. Podľa odhadovaného veku ich vysadili asi v polovici 19. storočia.

Súčasnosť

Park je úzko obdĺžnikového až klinovitého pôdorysu s postupným zužovaním od západu na východ. Konfigurácia terénu je terasová s postupným klesaním od západu na východ.

Chodníková sieť je tvorená okružným chodníkom, ktorý je na mieste pôvodne založeného chodníka. Ďalšie chodníky sú vedené od jednotlivých vstupných brán zo severu, priečne a priamočiaro cez park južným smerom. V parku sa zachovali pôvodné korytá vodných tokov a jazierka prírodného charakteru. Všetky štyri jazierka sú situované v prírodno-krajinárskej časti, východne od kaštieľa. Umiestnené sú pod sebou, zo západu smerom dole na východ. Prepojené sú navzájom priamočiaro vedenými vodnými kanálmi. V súčasnosti je hladina vody v jazierkach pomerne nízka.  

Najstaršie stromy v parku dosahujú priemery kmeňov 0,6 až 0,9 m a môžu pochádzať z konca 19. až zo začiatku 20. storočia. Najzachovanejšou pôvodnou časťou parku sú stromoradia severne od kaštieľa lemujúce parter. Južné stromoradie je tvorené jedným radom (pôvodne podľa historickej mapy šesťradové) buka lesného. Severné stromoradie , pôvodne sedemradové, je v súčasnosti tvorené dvoma radmi buka lesného. Západne od pravidelnej úpravy za asfaltovou cestou, v okolí kaplnky, je mladšia výsadba drevín vzniknutá pravdepodobne z náletov. Najstaršie dreviny na tejto ploche sú: západne od kostola jaseň štíhly, východne od kostola lipa veľkolistá. Ostatný porast je mladšieho charakteru s priemermi kmeňov 0,2 až 0,4 m v druhovom zložení: javor mliečny, lipa malolistá, buk lesný, dub letný, smrekovec opadavý, brest, hrab obyčajný a borovica lesná. Celú východnú a západnú hranicu lemujú v porastovom venci stromoradia jaseňa štíhleho, miestami sú doplnené mladšími javormi mliečnymi a pagaštanmi konskými.

Vo voľnej prírodno-krajinárskej časti parku východne od kaštieľa sa nachádza zmiešaný porast nepravidelne rozmiestnených skupín a solitérov. Tvorený je drevinami s priemermi kmeňov 0,3 až 0,8 m, v druhovom zložení: pagaštan konský, brest, javor mliečny, javor horský, jaseň štíhly. Lipa malolistá, borovica lesná, buk lesný a smreky pichľavé.

Ovocný sad sa nachádza na pôvodnom mieste, ktoré je vyznačené na historickej mape, v južnej časti parku pozdĺžne vedľa budovy s obdĺžnikovým pôdorysom.

Vydavateľstvo Dajama