Bánovce nad Bebravou v 20. storočí III.časť
Bánovce nad Bebravou v 20. storočí
Bánovce stratili v roku 1389 štatút slobodného kráľovského mesta, ale zostali však poddanským mestečkom na čele s mestským richtárom a mestskou radou a tak vystupovali po celé storočia. Až v zmysle zákonného článku nebol Bánovciam priznaný štatút mesta, ako napr. Trenčínu alebo Nitre, ale podľa počtu obyvateľov im bol priznaný štatút veľkej obce. Preto po roku 1886 mali v Bánovciach obecnú samosprávu, obecného richtára a obecné zastupiteľstvo. V Bánovciach mal sídlo i Obvodný notársky úrad Veľké Chlievany a neskôr aj Obvodný notársky úrad Bánovce – okolie, kde patrili Brezolupy, Dolné Ozorovce, Horné Ozorovce, Dvorec, Malé Chlievany a Prusy. V roku 1918 bola v Bánovciach utvorená Slovenská národná rada a všetci členovia obecného zastupiteľstva vrátane richtára vyslovili SNR svoju oddanosť a podriadenosť jej ustanoveniam. SNR v Bánovciach iniciovala založenie viacerých odbočiek v obciach okresu, jej činnosť však bola rýchlo zastavená, keď novoutvorená vláda v Prahe rozpustila SNR. Podľa evidencie vedenej na notárskom úrade boli v roku 1920 založené v Bánovciach politické strany ako napr. Republikánska roľnícka strana, Slovenská ľudová strana alebo Židovská strana. V prvých voľbách do obecného zastupiteľstva, ktoré sa konali v Bánovciach zvíťazila Slovenská ľudová strana. Politickú situáciu v Bánovciach od roku 1924 ovplyvňoval rímsko-katolícky farár dr. Jozef Tiso, ktorý v tomto roku aj prebral farnosť a v roku 1925 bol už predsedom obecnej finančnej komisie. Dr. Jozef Tiso pochádzal v Veľkej Bytče a zastupiteľstvo v Bánovciach sa mu rozhodlo udeliť čestné občianstvo ako znak úcty. V roku 1927 došlo k mnohým zmenám v úradných názvoch miest a obcí. Na rozlíšenie Bánoviec na západnom Slovensku od Bánoviec na východnom Slovensku boli prijaté názvy podľa riek, ktoré pretekajú cez ich územia, teda Bánovce nad Bebravou a Bánovce nad Ondavou. Existenciou Slovenského štátu otriaslo Slovenské národné povstanie, ktoré vypuklo v roku 1944 a práve Bánovce sa stali strediskom povstania. Rok 1960 priniesol veľké zmeny v štátnej správe. Národné zhromaždenie schválilo zákon o novom územnom členení štátu. Podľa tohto zákona sa na Slovensku vytvorili tri kraje – Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský. V roku 1971 sa počet obyvateľov zvýšil na 8737 keďže sa k Bánovciam pričlenili aj 3 susedné obce: Biskupice, Malé Chlievany a Horné Ozorovce. Zvyšovanie počtu obyvateľov sa prejavilo aj na zvýšení počtu poslancov MsNV. V roku 1990 sa konali prvé voľby do mestských a obecných zastupiteľstiev, pričom občania volili osobitne primátora mesta a osobitne poslancov mestského zastupiteľstva. Na funkciu primátora sa uchádzali dvaja kandidáti, kde vyhral Ing. Ján Turčan nad Ing. Stanislavom Šuhajdom. V Bánovciach nad Bebravou sa konštituoval Mestský úrad, bola zriadená mestská polícia, mestský požiarny zbor, mestský podnik služieb, mestské kultúrne stredisko a podnik verejno-prospešných služieb. Ďalšie voľby primátora sa konali v roku 1994 pričom na primátora mesta bol znovu zvolený Ing. Ján Turčan.
Obyvateľstvo
Podľa výsledkov sčítania ľudu z marca 1991 mali Bánovce nad Bebravou spolu 19 893 obyvateľov, z toho 9761 mužov a 10 132 žien. V Bánovciach sa nachádzali aj občania židovského vyznania, kde prvá písomná zmienka bola z roku 1761, avšak stovky židov bývali hlavne v susedných obciach Horné Ozorovce a Dežerice, kde mali svoje modlitebne. Do mesta chodili najmä predávať a kupovať rozličný tovar. Slobodne sa mohli v meste usádzať až po vydaní Tolerančného patentu v roku 1781. V roku 1820 bolo v Bánovciach usídlených 402 židov a v roku 1920 založili Židovskú stranu. Občania cigánskeho pôvodu a ich pobyt v Bánovciach do roku 1900 súvisel s opravou tzv. Mýtneho mosta cez potok Radiša. Poniže mosta stála cigánska chatrč a o ich živote sa však nezachovali žiadne záznamy. Druhýkrát sa s nimi stretávame v roku 1936 keď obecné zastupiteľstvo rozhodlo o zlikvidovaní pôvodnej cigánskej osady, pretože ich pobyt pri hlavnom vstupe do mesta pôsobil veľmi zlým dojmom, preto vo februári 1936 sa cigánske búdy zbúrali a pre cigánov postavili novú osadu mimo mesta. V meste však žili rodiny cigánskeho pôvodu, ktoré boli na vyššej úrovni a svojim spôsobom života sa nijak neodlišovali od ostatných obyvateľov mesta. V roku 1971 žilo v meste 43 cigánskych rodín s počtom 220 osôb a v roku 1992 tu žilo 480 občanov cigánskeho pôvodu. Čo sa týkalo zdravotníctva, tak i Bánovce sa starali o zdravie svojich občanov, a tak mesto už od konca 19. storočia platilo mestského lekára a niekoľko pôrodných báb a pomocníc. Do pôsobnosti mestského lekára patrilo aj bezplatné liečenie nemajetných, protiinfekčné opatrenia, hygienický dozor a zdravotno-policajné výkony. Nemocničnú starostlivosť pre mesto a celé okolie zabezpečovali nemocnice v Topoľčanoch, Trenčíne a Nitre. Väčšina obyvateľov mesta nebola nemocensky poistená, najmä roľníci, preto lekársku pomoc vyhľadávali len v najnutnejších prípadoch. Na základe zákona o jednotnej preventívnej a liečebnej starostlivosti bol v Bánovciach zriadený Okresný ústav národného zdravia. V roku 1960 prestali byť Bánovce nad Bebravou okresným mestom, preto sa Okresný ústav národného zdravia premenoval na Nemocnicu s poliklinikou v Bánovciach nad Bebravou. Nová poliklinika v strede mesta bola dokončená v roku 1987.
Slovenské národné povstanie
Slovenské národné povstanie bolo vyhlásené predčasne dňa 29. augusta 1944 z Banskej Bystrice, keď nemecká armáda začala obsadzovať Slovensko. V noci z 29. na 30. augusta prišli kuriéri z vestenickej doliny najskôr do Uhrovca a odtiaľ do Malých Chlievan, kde býval hlavný organizátor SNP v Bánovskom okrese Ján Repka. Do Bánoviec sa od rána sústreďovali odbojári z Miezgoviec, Uhrovca a Brezolúp. Pri prevezení zbraní začali obsadzovať Bánovce nad Bebravou. Ján Repka oznámil občanom mesta prostredníctvom miestneho rozhlasu obsadenie Bánoviec. Oboznámil ich s vypuknutím Povstania a obnovením Československej republiky. Dňa 3. septembra 1944 došlo k nepredvídanej udalosti priamo na námestí v Bánovciach nad Bebravou. V čase, keď veriaci vychádzali z kostola po bohoslužbách, letelo nízko nad mestom nemecké prieskumné lietadlo. Povstalci začali do lietadla strieľať a z lietadla streľbu opätovali. Pri nálete bolo zranených 8 civilných osôb, dvaja z nich zraneniam podľahli. Dňa 3. septembra obsadili Bánovce Nemci. Nemecká armáda však nemala dostatok vojska na obsadenie celého Slovenska a tak ani v Bánovciach si nemohli dovoliť nechať vojenskú jednotku a postupovali ďalej. Nemci sa neskôr v Bánovciach usadili natrvalo. Najčernejším dňom v histórií Bánoviec bol 29. november 1944. V podvečer toho dňa dalo Gestapo vyprázdniť námestie a ľudí zahnalo do bočných ulíc. Z pivnice mestského domu doslova vynášali takmer na smrť dobité obete a nevládne telá naložili na pripravené nákladné auto, na ktorom ich odviezli na miesto prepravy. Po oslobodení Bánoviec sa na základe rozkazu Teodora Pólu, veliteľa Partizánskej brigády Jana Žišku, sústredilo v meste 6 oddielov tejto brigády, dovedna 457 partizánov, ktorí zostali za frontom na oslobodenom území.
Školstvo
Na rozhraní 19. Storočia boli v Bánovciach dve ľudové školy- rímskokatolícka a štátna. V roku 1903 bola postavená nová budova školy, kde sa presťahovali cirkevná i štátna, avšak v tom istom roku cirkevná škola zanikla. Bánovce, hoci boli sídlom okresu, nemalo do roku 1911 meštiansku školu, tá bola od roku 1895 v Uhrovci. Meštianska škola poskytovala vyššie vzdelanie ako ľudová škola. Bánovčania neskôr presťahovali inventár školy do starého kaštieľa v Bánovciach, kde sa aj od 1. septembra 1911 začalo vyučovať. Neskôr boli meštianske školy pretvorené na stredné školy II. stupňa a súčasne sa premenili na stredné školy aj vyššie ročníky ľudovej školy (6. – 8. ročník). Tak vznikli v Bánovciach dve stredné školy. V Bánovciach bola zriadená v roku 1934 Učiteľská akadémia. Štúdium na tejto akadémií bolo päťročné s jednoročnou cvičnou školou. Po oslobodení roku 1945 bola akadémia poštátnená a premenovaná na Štátnu učiteľskú akadémiu. V roku 1951 v Bánovciach bola otvorená Vyššia priemyselná škola strojnícka. Súvislejšie zmienky o učňovskej škole sú od roku 1923 a od roku 1926 mala dve oddelenia- všeobecné a odborné stolárske. V Bánovciach bolo v roku 1951 založené aj odborné učilište so zameraním na strojárstvo. Prvú hudobnú školu v Bánovciach nad Bebravou založil ako súkromnú v roku 1945 prof. Tibor Schellberger. Roku 1948 hudobnú školu prevzalo mesto ako Mestskú hudobnú školu v Bánovciach nad Bebravou. V roku 1963 boli v Bánovciach len dve materské školy so šiestimi triedami a 194 deťmi predškolského veku a v roku 1992 bolo v meste sedem materských škôl.
Kultúrny život
Prvým veľkým prínosom do slovenskej kultúry v čase maďarského útlaku Slovákov bolo založenie Mestského čitateľského spolku v Bánovciach v roku 1870. V roku 1877 bol založený spevácko-hudobný spolok, ale dychovú hudobnú kapelu založil Dobrovoľnícky hasičský spolok. Ku kultúrnemu oživeniu mesta nesporne prispelo i kino. Počas prvej Československej republiky boli v meste dve kiná- kino Sokol a kino Orol. Významnou kultúrnou a spoločenskou udalosťou bolo postavenie pamätníka Ľudovíta Štúra, pričom iniciátorom postavenia tohto súsošia bol dr. Jozef Tiso. V decembri 1932 začali vychádzať Bánovské noviny. Spočiatku ako týždenník na šiestich stranách. V roku 1991 sa tradícia Bánovských novín obnovila a začali vychádzať ako mesačník.
Šport a telovýchova
Počiatky telovýchovy a športu v Bánovciach siahajú do roku 1920, keď boli v meste založené telovýchovné jednoty SOKOL a OROL. Počiatky futbalu siahajú do rokov 1922-1923. V tom čase bolo prvé futbalové ihrisko na ozorovských lúkach. V roku 1931 mal Bánovský futbalový klub – BFC 165 členov. Po skončení druhej svetovej vojny sa začalo budovať nové ihrisko na lepšej úrovni. Za čias ČSR treba spomenúť existenciu židovského telovýchovného spolku MAKABI, ktorý bol založený v roku 1933 a v tom istom roku bol v Bánovciach nad Bebravou založený Klub čsl. turistov.
Poľnohospodárstvo
Už v čase zrušenia poddanstva r. 1848 bol bánovský chotár veľmi rozdrobený, a to na 4004 parciel. Zo začiatku 20. storočia sa zachovali i údaje o cenách niektorých poľnohospodárskych výrobkoch. Tak napr. v roku 1906 stála pšenica 20-22 korún, raž 18-22 korún. Ceny sú za 100 kg produktov. Z roku 1932 sa zachovali i údaje o odstrele poľovnej zveri. Bolo to 92 zajacov, 5 srncov, 13 bažantov a 45 jarabíc. Roku 1935 postavilo roľnícke skladištné družstvo sklad na obilie. S poľnohospodárstvom súvisí i chov včiel, hoci sa ich v Bánovciach chovalo málo. Postavenie roľníkov sa čiastočne zlepšilo v období Slovenského štátu, čo súviselo so zvýšením dopytom po poľnohospodárskych produktoch, najmä po potravinách.
Priemysel
Prakticky až do roku 1940 nebol v meste nijaký väčší priemyselný podnik a priemyselný tovar sa vyrábal len v menších dielňach v rámci jednotlivých živností. V 40. rokoch 20. storočia sa v meste značne rozšírila výroba nábytku. Prejavoval sa nedostatok polotovarov, dýh, preglejok a latoviek. V roku 1934 vzniklo v Bánovciach nad Bebravou stolárske družstvo. Po znárodnení stolárskeho družstva v Bánovciach nad Bebravou išli stolári svojou cestou a počet stolárov v meste rástol aj po skončení druhej svetovej vojny. V Bánovciach bol aj závod, ktorý začal vyrábať bielizeň šitú z tkanín a dočasne bol pričlenený k národnému podniku Zornica so sídlom v Košiciach. Od 1. júla 1951 došlo k zmene sídla podniku na Bánovce nad Bebravou. Závod sa špecializoval na výrobu mužských a chlapčenských košieľ a rozhaleniek, mužských a ženských pyžám, detských súprav, ženských šatových záster a posteľnej bielizne. Medzi najväčšie a najvýznamnejšie závody vybudované po roku 1945 patrí nesporne závod na výrobu nákladných automobilov, ktorý celé desaťročia niesol názov Tatra. V rokoch 1921-1925 bolo v meste 64 obuvníkov so živnostenských oprávnením. Už v roku 1920 si obuvníci založili obuvnícke družstvo a v roku 1992 malo družstvo 402 členov. V Bánovciach bol aj závod na spracovanie mlieka postavený v roku 1954. Od svojho vzniku patril závod národnému podniku Nitrianske mliekarne. V roku 1963 dostal závod modernú linku na výrobu tavených syrov. V Bánovciach v roku 1912 začal mlynár Július Kisfaludy vyrábať elektrický prúd na vodný pohon, neskôr len pre vlastnú potrebu a potrebu najbližších susedov a pre 12 pouličných lámp v meste. Záujem občanov o elektrický prúd bol taký veľký, že v roku 1919 založili účastinnú spoločnosť, ktorá postavila v meste malú elektráreň. Budova tejto elektrárne stojí dodnes na križovatke ulíc pod mestským kultúrnym strediskom.
Doprava
Do roku 1901 boli jedinými dopravnými prostriedkami v Bánovciach vozy alebo majetných koče ťahané konským, volským alebo kravským záprahom. Najvýznamnejšou udalosťou v histórií mesta bolo vybudovanie železnice v roku 1901. Čo sa týkalo nákladnej dopravy, v roku 1930 vybudovala centrálna správa veľkostatku Mikuláša Zaia v Uhrovci úzkokoľajnú dráhu, ktorá spájala Bánovce s Uhrovcom a Kšinnou. S osobnou a nákladnou automobilovou dopravou sa v Bánovciach začalo v roku 1927. Prvá zmienka o autobusovej doprave je z roku 1929, keď na linke Bánovce- Kšinná začala prevážať ľudí Anežka Křiváková. Postupne pribúdalo nové linky, zvyšoval sa počet autobusov, denná premávka sa zahusťovala. Autobusový park v roku 1992 tvorilo 79 autobusov a 84 nákladných automobilov.
Bytová a občianska výstavba
Začiatkom 20. storočia bola v Bánovciach zlá bytová situácia. V roku 1925 bývali v jednej miestnosti aj dve až tri rodiny. Miestnosti boli vlhké, zdravotne nevyhovujúce. V januári 1927 vznikol v Bánovciach Spolok na stavbu lacných rodinných domov ako pobočka firmy Rozvoj v Českých Budějoviciach. Jeho cieľom bolo zabezpečenie lacnejšej výstavby rodinných domov. S výstavbou veľkých obytných blokov sa začalo v roku 1951 v priestore terajšieho sídliska Sever a do roku 1962 sa tu postavilo 204 bytových jednotiek. Dôležitá bola výstavba budovy okresného súdu, ktorú teraz užíva Gymnázium v Bánovciach nad Bebravou a ktorá bola postavená v roku 1921. Taktiež ďalšie budovy ako budova okresného úradu, prvý kultúrny dom, budova železničnej stanice. Osobitnú pozornosť si zasluhuje stavba prvého vodovodu v Bánovciach nad Bebravou. Výstavba sa začala v roku 1928 zachytením prameňov v katastrálnom území obce Dubnička. V rokoch 1961-1965 sa budovala železničná vlečka do závodu Tatra. Zemný plyn bol privedený do mesta prvýkrát v novembri 1973 potrubím na sídlisko Sever. Verejné kúpalisko na Pažiti za sídliskom Sever bolo vybudované v roku 1978. Odvtedy bolo viackrát rekonštruované a rozširované. Od roku 1990 je bazén zásobovaný termálnou vodou z prameňa v Biskupiciach.